Modlitba k Ukrižovanému

Veľký piatok. Deň, ktorý navždy zmenil dejiny, a zároveň deň, ktorému mnohí nerozumejú, alebo ním dokonca pohŕdajú.

Výnimočné udalosti, ktoré sa udiali v tento deň pred takmer 2000 rokmi, zachytávajú viac či menej všetky štyri evanjeliá. Mňa však paradoxne oveľa viac oslovuje predpoveď tohto výjavu v 53. kapitole Knihy proroka Izaiáša. Preto som sa ňou nechala inšpirovať a napísala modlitbu, ktorá mi odvtedy nevie zísť z mysle. Verím, že osloví aj vás :)

Pane Ježišu,

Pozývaš ma k sebe. Chceš, aby som s tebou strávil/a posledné chvíle tvojho pozemského života, a tak mal/a účasť na diele, ktoré si z lásky k nám dokonal.

Ja však váham. Nemáš totiž podobu, na ktorú by som rád/rada hľadel/a, ani výzor, po ktorom by som túžil/a. Si totiž na kríži.

Visíš tam a vyzeráš pritom ako pokorený, zbitý a potrestaný Bohom. Máš vôbec ľudskú podobu? Cez krvavé podliatiny a otvorené rany ťa nespoznávam, Ježišu. Si to vôbec ty?

Muž bolestí, strýznený a prebodnutý. Zažívaš utrpenie, pred akým si ľudia zakrývajú tvár. Nechcú sa totiž pozerať na smrť. Chcú žiť! A nechcú sa pritom nechať vyrušovať…

Čudujem sa im? Veď nie som žiadnou výnimkou. Tak často ma pohlcujú veci tohto sveta, a pritom na nich tak málo záleží! Svoju ľahostajnosť si mnohokrát vôbec neuvedomujem či dokonca ospravedlňujem…

Najdrahší Ježišu, opovrhnutý a posledný z ľudí! Pomôž mi v tejto chvíli pochopiť hĺbku tvojho utrpenia a silu tvojej lásky. Daj, aby som si skutočne uvedomil/a, že k pravému životu povstanem len vtedy, ak odumriem svojmu ja. Premeň ma svojím krížom, Pane, aby som už nikdy nebol/a vlažný/á. Sprevádzaj ma na mojej ceste až do konca a nedovoľ, aby som sa od teba znova odlúčil/a.

On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení.
(Iz 53, 5)

Amen.